Ahojte

Morčiatká su malé milé tvori. No keď vyrastú tak sú hluční a hlavne strašne cikajú!!! Ale aj ja mám jedno doma. Sú priateľské a hlupunke (alebo sú také múdre a len to hrajú?). Chlapca spoznáte ľachko má to čo aj ostatní chlapci. A dievčatá to nemajú. Večina nich sú chlpaté. Keď som si ešte ako malá raz doniesla vystrašenú morčaciu samičku z chovproduktu, hladkala som ju dve hodiny bez prestávky a úplne sa zmenila. Hneď bola so mnou kamarátka, správala sa priateľsky, žrala mi z ruky a spokojne mrmotala. Vtedy som si zafixovala, že morča stačí pár hodín hladkať a je skrotené. Väčšinou si vaše zvieratko bude zvykať týždeň či pár týždňov, záleží aj od toho, koľko sa mu budete vy venovať. (Viac v kapitole Privykanie.) Ako som už písala, samičky si zväčša zvykajú skôr ako samce, majú priateľskejšiu povahu, nemusí to však byť pravidlom. Samce zase častejšie bývajú šibali, radi behajú a menej obsedia na jednom mieste. Morča vie rozoznávať jednotlivých členov domácnosti. Nečakajte však, že ste mu chýbali a s radosťou vás privíta, ak ste boli dlhšie preč! Morča vždy s radosťou privíta iba jedlo, príp. výbeh, hladkanie alebo niečo iné, čo má rado. Morča si však pamätá, kto mu dáva potravu, a tomu najviac píli uši svojím pískaním - teda dožadovaním sa jedla. Dokážu dokonca rozoznať človeka aj keď ho nevidia. Neviem, či čuchom, chôdzou, alebo obidvoma spôsobmi dokopy. Niektoré morčatá sa viac či menej rady schovávajú, viac či menej rady behajú a tiež sa nechajú hladkať a sú viac či menej maznavé. Záleží to od ich povahy. 4. Čo si zaobstarať pred kúpou morčaťa a) klietku b) prenosnú nádobku c) napájadlo d) misku e) hobliny f) seno g) krmivo h) prípadne domček, ale ten odporúčam až neskôr Klietka Platí: Čím väčšia, tým lepšie. Nemala by mať menšie rozmery ako 68 x 36 x 35 cm. Čím viac priestoru bude poskytovať, tým bude morča šťastnejšie a spokojnejšie. (Keď som svoje morčatá, vtedy Fifinku a Bertíka, presťahovala z menšieho akvária do veľkej klietky, hlavne Bertík bol spočiatku od šťastia celý bez seba - behal ako blesk z jedného konca klietky na druhý.) Pamätajte však aj na to, že keď bude morča po klietke behať, bude vykopávať piliny i nečistoty von. Môžete na to myslieť už pred kúpou klietky - dajú sa zohnať aj také, čo majú o l5 i viac centimetrov vyvýšené dno. Ale i v tomto prípade počítajte s tým, že úplný poriadok okolo morčaťa nikdy nebude. (A preto - ak ste vy alebo niektorý člen vašej rodiny príliš poriadkumilovný, chov morčaťa nie je vhodný pre vás! Nároky na úplnú čistotu spĺňajú snáď len rybičky!). Miesto klietky sa dá použiť aj akvárium, je však menej vhodné hlavne vtedy, ak je veľké. Je ťažké a krehké, preto sa nepohodlne čistí a ľahko ho môžeme pri údržbe rozbiť. Problematické je tiež zavesiť naň napájadlo. Také, čo je určené špeciálne do akvária a prichytáva sa prísavkou, je veľmi labilné. Morčatá ho často zhodia, keď pijú, ba často sa uvoľní a spadne aj samo. Vtedy sa im vyleje voda na hobliny, ba rady ohlodajú i takto spadnutú prísavku a urobia tým ďalšiu škodu. Odporúčam preto rozhodnúť sa pre klietku. Veľmi dôležité je, aby klietka bola vhodne umiestnená. Cez zimu by to malo byť v byte - nie však pri radiátore, ani nie pri vchodových alebo balkónových dverách. Vylúčime i priestor, kde je často prievan. Morča by v takomto prostredí mohlo veľmi ľahko dostať zápal pľúc. Ja som tiež urobila túto chybu pri chove. Morčatá som umiestnila pri balkónových dverách. Raz som začula, ako jedno z nich - Alfréd - veľmi ťažko a hlasno dýcha. Išla som s ním hneď k zverolekárovi a podarilo sa ho zachrániť, mňa to stálo cez 1000 korún. Mal šťastie - on i ja, lebo nie vždy sa podarí morča s touto diagnózou zachrániť. Ak máte zasklený balkón, cez leto morčatá môžete držať aj tam. Zasklený by mal byť nielen kvôli vetru a možným zmenám počasia, ale aj kvôli ochrane voči iným zvieratám. Ak vaši susedia chovajú mačku, o čom vy ani nemusíte vedieť, tá ľahko prelezie z jedného balkóna na druhý a váš miláčik sa stane jej korisťou! Ani takéto prípady nie sú raritou a treba s nimi počítať. Ak necháte zasklený balkón pootvorený, chráňte otvor aspoň sieťkou. Ako som už spomínala, morčatá sú od prírody zvieratá spoločenské, a preto, ak budete chovať len jedno (a ešte sa mu budete i málo venovať), bude to preňho trápenie. Hlavne preto odporúčam chovať radšej dve morčatá. Ak sa však predsa rozhodnete iba pre jedno, mali by ste sa mu každý deň venovať, aby sa necítilo osamelé. Ak je samo, neskôr začne byť apatické a väčšinu zo svojho života preleží. V páre sa spolu radi zahrajú a vystačia si často len samy so sebou. Pri jednom zvieratku nehrá pohlavie rolu. Ak sa rozhodnete pre morčatá dve, ale nechcete potomstvo, ideálne sú dve samičky. Samčekovia sa tiež môžu dobre znášať, musia však spolu byť vychovávaní od malička a nikdy počas života nesmie prísť ani jeden z nich do styku so samičkou. Ak dáte oboch samčekov vykastrovať, vedzte, že bude trvať ešte pár mesiacov, kým sa im z krvi vyplaví testosterón (čím definitívne prestanú mať sexuálne potreby). (Viac o kastrácii tu.) Ak sa rozhodnete pre párik, počítajte s tým, že samička sa hára každých 14 až 18 dní, rodí v priemere 2 až 5 mláďat, prvorodička menej - 1 až 3. Gravidita trvá 8 až 10 týždňov. Príliš mladá samička by však nemala rodiť, musí byť stará minimálne 4 mesiace, pretože pre mladú a malú samičku je pôrod ohrozením života: Nielenže môže porodiť mŕtve mláďatká, ale aj sama môže pri pôrode zahynúť. V chovproduktoch predávajú takmer vždy len mláďatká. Ak si teda zadovážite párik, musíte ich najskôr pár mesiacov chovať oddelene. Tu nezabúdajte, že každý z nich si zaslúži dôstojný život, a teda každý by mal mať dostatočne veľkú klietku, napájadlo a všetko potrebné zariadenie. Ak si potomstvo neželáte, samčeka môžete dať vykastrovať. Počítajte však s tým, že ešte pár mesiacov bude samičku obťažovať, hoci nakryť ju už nemôže. (Ak sa chcete dozvedieť viac o rodinnom živote morčiat, pozrite sa sem.) Ak sa rozhodnete kúpiť dve morčatá, vždy je najideálnejšie kúpiť obe naraz. Pre obe to bude spočiatku neznáme prostredie, budú si postupne zvykať naň i na seba. Ale dvom sa bude zvykať lepšie, budú sa cítiť istejšie. Ak je už jedno morča zabývané a až potom sa k nemu prikúpi druhé, bývajú niekedy problémy so vzájomným privykaním. To prvé často považuje druhé za votrelca vo svojom revíri a bude sa k nemu aj tak správať. Najhoršie to býva vtedy, ak je prvé morča už dospelé a druhé iba mláďa - to sa nebude môcť ani veľmi brániť. Bývajú však aj mierumilovné morčatá (taká bola napr. moja Fifinka, ktorá malého Bertíka dobre prijala). Ak však predsa len budete pridávať morča k už zabývanému, je najlepšie, ak ich najprv oddelíte nejakou sieťkou, aby sa mohli na seba pozerať, oňuchávať sa a spoznávať, nemohli sa však k sebe dostať. Tiež ich môžete dať sa spolu niekde prebehnúť, kde je to neznáme prostredie pre oboch. Ak sa budú dobre znášať, sieťku môžte po pár dňoch odstrániť. Morča si na človeka zväčša rýchlo zvykne a nechá sa rado rozmaznávať Začnem výhodami: Morča sa nemusí chodiť venčiť a - ak má dostatok potravy a vody - vydrží aj celý deň samo doma. Na druhej strane - morča je od prírody tvor spoločenský, a preto by nemalo bývať často samo. Je prítulné, priateľské a rado sa mazná. Takmer nikdy nehryzie, a to ani vtedy, keď je týrané (to je však nevýhodou pre neho). Práve pre tieto vlastnosti by malo byť len v dobrých, citlivých rukách a, ako už bolo spomenuté, zo všetkých zvierat sa najmenej hodí do starostlivosti malých detí. Ani vo voľnej prírode sa morča nevie nijako brániť, preto sa rado schováva, a to aj vtedy, keď sa cíti v bezpečí. Je potrebné mu k tomu vytvoriť podmienky. O morča sa nemusíte veľmi starať, klietku mu stačí čistiť raz za pár dní - v lete častejšie ako v zime, pravidelne mu dopĺňate napájadlo, denne mu dáte krmivo a pravidelne odstraňujete jeho nezjedené zvyšky, ktoré by mohli začať hniť alebo plesnivieť. (Viac v kapitole Strava.) Samozrejme, mali by ste sa mu aj venovať a občas ho pustiť niekam si pobehať, ak je to možné. (Viac o výbehu tu.) K výhodám patrí napr. aj to, že morča je aktívne cez deň - tým sa líši napr. od škrečka. Pri dlhosrstých plemenách sa treba starať aj o srsť Čerstvé seno potrebujú mať stále k dispozícii Medzi nevýhody patrí, že sa nikdy nenaučí prísť na vaše zavolanie. Rýchlo si však zvykne na šuchotanie vrecka (spája si ho s podávaním potravy), začne pískať - a tým sa dožadovať jedla. Pískanie je vlastne jediný zvuk, ktorý morča venuje človeku. Ak je vaše morča odvážnejšie a ujde vám, môžete ho k návratu nalákať práve na šuchotanie vrecka. Až vyjde z úkrytu, pokúste sa ho pomalým pohybom chytiť. Platí to však len u morčiat povahovo smelých a v domácnosti už privyknutých. Voľný výbeh v byte ale neodporúčam! Morča totiž nielen všetko zaciká a zakaká, ale aj ohlodá - a ak bude ohlodávať elektrické káble, môže ho to stáť život. Len veľmi výnimočne sa morča naučí chodiť vykonávať si potrebu na jedno miesto. Niektoré morčatá si zvyknú, že pokiaľ ich máte na rukách či na kolenách, nemali by konať svoju potrebu - ale ani morča nevydrží zadržiavať vylučovanie donekonečna! Mala som raz jedno morča, ktoré, keď mu bolo treba cikať, začalo sa nepokojne hmýriť, a tak som hneď vedela, že ho treba dať späť do klietky. Niektoré morčatá sa však ani toto nenaučia nikdy, napr. moja Fifinka cikala vždy, keď potrebovala, a tam, kde mala práve zadoček. Pri väčšine morčiat musíte jednoducho správne odhadnúť čas, počas ktorého ich môžete pestovať, a potom ich vrátiť do klietky. Preto si radšej, hlavne zo začiatku, berte pod vaše morča väčšiu handru. Nikdy morča za nič netrestajte! Uvedomte si, že to nie je pes, ktorý je schopný naučiť sa veľa pokynov. Morča nikdy nepochopí prečo ho trestáte. Bude vnímať len to, že mu je ubližované. Preň je prirodzené, že rado behá, rado hryzie všetko, čo mu príde pod zub, a ak bude mať možnosť ujsť z klietky, väčšinou to urobí. Je len a len vašou povinnosťou zabrániť mu v tom, čo nesmie robiť, a ak to predsa urobí, je to len vaša vina. Skôr, ako si pôjdete kúpiť morča, zamyslite sa nad tým, či u vás bude mať skutočne taký život, aký si zaslúži. Morča, rovnako ako akékoľvek iné zviera, nie je vhodné pre príliš malé deti, ktoré s ním ešte nevedia dobre zaobchádzať a nevedomky mu môžu ubližovať. Vek, od ktorého je pre dieťa vhodné obstarať zvieratko, sa stanoviť presne nedá, pretože aj staršie deti môžu k zvieratkám niekedy pristupovať necitlivo. A naopak, môže sa stať, že mladšie už má cit. Uvedomte si, že zviera nesmie byť pre dieťa hračkou - je to živá bytosť, ktorá cíti bolesť, strach, keď sa mu ubližuje. Či je vaše dieťa zrelé na chov zvieraťa, najlepšie zistíte tak, že si budete všímať, ako sa správa k iným zvieratám vašich známych, susedov a pod. Nekupujte zvieratko deťom, ktoré sú k iným zvieratám necitlivé! Nespoliehajte sa na to, že si vlastné bude vážiť - opak býva pravdou! Práve morča je pre takéto deti najnevhodnejšie zviera, pretože je úplne bezbranné, vie iba kričať od bolesti, keď s ním zle zaobchádzajú, ale väčšinou nevie sa brániť (takmer nikdy nehryzie ľudí). Morča je preto vhodné len pre deti, ktoré majú cit a zodpovednosť. Deti túžiace po zvieratku často sľubujú hory-doly, ako sa oň budú príkladne starať. V tej chvíli to určite myslia vážne, ale počítajte s tým, že po prvotnom nadšení často záujem dieťaťa o zvieratko opadne. Musíte byť preto aj vy ochotný/á prevziať zaň zodpovednosť a postarať sa oň. Morča pre osamelo žijúcich ľudí, mladých manželov či partnerov, ktorí zatiaľ neplánujú deti, a ostatných Ideálny partner. Ak ste mladý manželský pár, vedzte, že až sa rozhodnete mať bábätko, morča - zo zdravotného hľadiska nepredstavuje žiadne riziko. Dokonca, ak sa od útleho veku chová v jednej domácnosti s dieťaťom zviera, je menej pravdepodobné, že dieťa neskôr bude trpieť nejakou alergiou (túto informáciu mám od alergológa). Ako však dieťa bude rásť, musíte držať morča v bezpečí od neho, aby mu neublížilo. Ak sa rozhodnete darovať morča iným dobrým ľuďom - najlepšie bude aj s jeho klietkou, aby si ľahšie privyklo na nové neznáme prostredie. Najvhodnejšie by bolo, aby ľudia, ktorým chcete morča neskôr darovať, vás chodili pravidelnejšie navštevovať, aby si na nich morča zvyklo. Neskôr si ho budú brávať na kratší čas aj k sebe domov - a to vždy aj s klietkou. Takáto zmena chovateľa bude pre morča najviac prijateľná. Hoci má táto klietka zvýšené dno a aj ochrannú fóliu okolo, čisto nie je ani pri nej Všeobecne je pre vás morča nevhodné vtedy, keď: niekto z rodiny (a nemusí bývať priamo u vás v byte) má alergiu na srsť; vy alebo niekto z rodiny je prehnane poriadkumilovný; nechce sa vám o morča každodenne starať a venovať mu svoj čas počas 5 - l0 rokov jeho predpokladaného života; nechce sa vám do morčaťa investovať (pravidelne treba kupovať stravu, hobliny a seno, zverolekárske ošetrenia sú tiež drahé (za akútny prípad môžete zaplatiť naraz aj cez 1000,- korún - a to nemáte istotu, že zvieratko prežije); počas vašej neprítomnosti sa oň nebude mať kto postarať. 6. Môže sa morča chovať s iným zvieraťom? Ak už nejaké zviera doma máte, bude to pravdepodobne predstavovať problém, a to aspoň na začiatku. Zviera zabývané, pokiaľ nemá veľmi mierumilovnú povahu, sa nechce deliť o svoj domov a lásku ľudí s niekým iným. Ak však vyrastajú zvieratká spolu odmalička, môže spolužitie dobre fungovať. Trpasličí králik e to jediný druh, ktorý sa s morčaťom spravidla veľmi dobre znáša. Morča sa často znáša aj s väčším králikom či zajacom, tu však je nevyhnutný domček pre morča, do ktorého sa králik nevojde, aby mohlo mať v prípade potreby kľud. Ak to nebude fungovať, radšej ich oddeľte - zbytočne by žili v strese. Pri trpasličom králikovi nie je dobrá kombinácia králik - samec, morča - samička, pretože králik ju môže obťažovať. Nakryť ju však nemôže, majú iné chromozóny.Iný hlodavec Morča a potkan Nevhodné! Morčatá si s inými hlodavcami vôbec nerozumejú. Napr.: Škrečok je aktívny v noci, morča cez deň. Okrem toho škrečok je samotár, morča zase spoločenské. Škrečok, myš i potkan by mohli morčaťu ubližovať, ono sa - na rozdiel od nich - brániť nevie. Pes Spolužitie môže byť ideálne hlavne vtedy, ak spolu vyrastajú od mala, alebo ak pes má mierumilovnú povahu a na morča si navykne. Samozrejme, nemusí to tak vždy byť, záleží na povahe a výchove psa. Ak chováte niektoré bojové plemeno alebo zúrivého psa, vôbec to ani neskúšajte! Pre spolužitie sú vhodnejšie malé bytové rasy. Ak takého psa máte a je mierumilovný, môžete spolužitie skúsiť. Pes sa musí ale jasne naučiť, čo si môže dovoliť, a musí začať brať morča ako člena rodiny. Najskôr bude morčaťom veľmi fascinovaný. Nechajte ho dlhší čas sa naňho len pozerať, morčaťu nechajte k dispozícii domček, aby sa mohlo skryť, ak by sa bálo. Psovi bude trvať dlhšie, kým ho fascinovanosť začne prechádzať - pár týždňov, možno i mesiacov. V každom prípade musíte prečkať toto obdobie. Potom nechajte psa morča najskôr iba oňuchávať, potom oblizovať, pričom morča budete mať na kolenách. Najlepšie bude, keď morčaťu schováte hlavičku (napr. do látky), aby psa nevidelo, lebo by mohlo mať z neho hrozný šok. Radšej nech mu trčí len zadoček, ktorý pes bude oňuchávať. Dávajte dobrý pozor, čo pes robí. Ak by naznačil agresivitu alebo sa mu pokúšal ublížiť, vzdajte to a viacej sa o ich zblíženie už nikdy nepokúšajte. Ak sa k nemu pes bude správať pomerne priateľsky, je to na dobrej ceste. Samozrejme, zase bude morčaťom veľmi fascinovaný a zase to môže trvať aj pár mesiacov, kým prílišný záujem opadne. V období privykania treba psovi jasne určiť pravidlá správania sa. Ak by morča ňufákom príliš šťuchal, treba mu to jasne a dôrazne zakázať. V ideálnom prípade začne pes brať morča za súčasť „svorky". Morča si neskôr na psa tiež zvykne a prestane sa ho báť, ak sa k nemu bude dobre správať. Záleží to zase len od povahy morčaťa, ako rýchlo si zvykne. Ja mám s tým dobré skúsenosti. V žiadnom prípade však nenechávajte tieto zvieratá nikdy bez dozoru! 8. Základná charakteristika Pohlavná dospelosť samíc: 30 dní Pohlavná dospelosť samcov: 15 - 60 dní Dĺžka cyklu: 14 - 18 dní Gravidita: 8 - 10 týždňov Počet mláďat vo vrhu: 1 - 5 Chovateľská dospelosť u samcov: nehrá rolu Chovateľská dospelosť u samíc: 3 mesiace Vek pri odstave: 5 týždňov alebo 250 g Dĺžka tela: 24 - 30 cm Dĺžka života: 5 - 10 rokov (výnimočne 15) Telesná teplota: cca 37 - 39 °C